Niečo na tej oslave chýba

Autor: Paula Beinsteinová | 7.2.2014 o 9:24 | Karma článku: 11,30 | Prečítané:  485x

Rodinná oslava je udalosťou, ktorá našu rodinu vždy aspoň na chvíľu udrží pokope. Inak sme všetci rozlietaní a stretávame sa viac menej až večer, keď ideme spať. Práve preto naša babka pokladá rodinné oslavy za niečo mimoriadne dôležité. Beda tomu, kto by sa z nich chcel uliať! Babka je najmilšia osoba pod slnkom, ale keď sa nahnevá, najradšej by sme sa ukryli do myšacej diery, aby nás nenašla.

„Ty si ešte v pyžame? Okamžite sa obleč, o chvíľu odchádzame!“ ohradí sa na mňa hneď ako ma ráno uvidí. „Nesmieme prísť neskoro, tvoj strýko Karol má päťdesiate narodeniny iba raz za život,“ súri ma babka a už najmenej po stý raz prejde hrebeňom po svojich kučerách.
Brat s bratrancom sedia v kuchyni a debatujú pri raňajkách. Sesternica hľadí do skrine a pokúša sa zladiť oblečenie, mama po nás ustiela postele a otec so šomraním hľadá ponožky. Len dedko už sedí pripravený v obleku v kresle a čaká, kým sa ostatní vychystajú. S babkou museli vstávať hádam už o štvrtej, keď sa stihli takto vyparádiť!

„Dávid, ihneď vypi to kakao a neseď tu ako päť peňazí, veď si už aj tak dojedol. Poďme, poďme. Sako, kabát a ideme,“ rozdáva babka rozkazy na všetky strany. Sesternica mávne rukou a vhupne do šiat. Mama je už tiež pripravená, postáva pri dverách, hompáľa kabelkou a čaká na zvyšok posádky.
„Dedo, ty čo robíš? Dedo! Vstávaj!“ rapídne zvýši babka intenzitu hlasu, keď nájde čakajúceho dedka driemať v kresle. Ten sa razom zobudí, vyskočí na rovné nohy a radšej si stane k mame. Babka lieta po byte ako prievan. Zoberie ešte stále raňajkujúcemu bratrancovi ďalšie sústo spred úst a jej vražedný pohľad ho natoľko presvedčí ponáhľať sa, že sa razom postaví k čakajúcim ku dverám. Postupne babka podobným spôsobom vyšikanuje všetkých z bytu von. Celá rodinka kráča spred paneláka do reštaurácie, kde už čaká sála pripravená pohltiť asi štyridsať hostí. Rodinná oslava môže začať!

Naša babka je zo všetkých príprav v takom strese, že jej tvár nadobudla akýsi iný výraz. Po príchode na miesto sa vítame so zvyškom rodiny a vo vzduchu zavládne príval rodinnej pohody. Sestrenice, bratranci, ujovia, tety, všetci sú vysmiati a nadšene debatujú, dedo sa už prebral a veselo poklopkáva svojou paličkou do rytmu hudby. Len babka je odrazu tichá a akási nesvoja. Sadla si dozadu na stoličku, priam celkom do kúta. Akoby tu najradšej ani nebola. Prídem za ňou v snahe rozveseliť ju.
„Babi, poď si zatancovať,“ volám ju. Pokýve hlavou sprava doľava a späť.
„Čo sa deje? Veď si nás tu všetkých hnala, všetko si precízne a do bodky pripravila. Niečo ti tu snáď chýba?“
Babka sa len na mňa pozrie, prikývne a zahlási: „Zabudla som si nasadiť zuby...“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?