O dôvere a istote alebo Aby sme sa nebáli

Autor: Paula Beinsteinová | 8.2.2014 o 9:51 | (upravené 8.2.2014 o 17:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  245x

Pred časom som čítala istý krátky príbeh. Hovorilo sa v ňom o požiari v rodinnom dome. Všetci vybehli von, iba malé dievčatko zostalo dnu. Plamene šľahali do veľkej výšky, nebolo možné dostať sa späť do domu. Odrazu sa otvorilo okno na hornom poschodí, v ktorom prestrašení rodičia zbadali svoju dcéru. Otec stál pod oknom a volal, aby vyskočila. Dieťa ho cez dym a plamene nevidelo a malo veľký strach. „Ja ťa vidím, a to stačí,“ povedal otec, a tak ho dieťa poslúchlo. Dôverovalo mu, a to ho zachránilo...

Aj my sme často takýmito deťmi. Ocitáme sa v situáciách, z ktorých nevieme nájsť východisko. Žijeme v dobe, kedy jedinou istotou je neistota. Chaos vo svete narastá. Zdá sa, že príroda sa zbláznila, svetové konflikty sú stále dramatickejšie a zanechávajú zničujúce následky. Ohrozujú nás nebezpečné prírodné katastrofy, terorizmus a vojny spôsobujúce smrť. Ani v súkromnej oblasti, v práci či v manželstve už nemožno nájsť ozajstnú istotu. Ľudia si prispôsobujú zákony a pravidlá tak, aby im čo najlepšie vyhovovali, a to aj za cenu pošliapania skutočných hodnôt. Dnešná uponáhľaná doba praje materializmu, ľudstvo sa ženie za slávou a bohatstvom. Dôsledkom toho všetkého je strach a obavy, čo bude ďalej. Je ešte niečo isté na tomto svete? Z pohľadu viery áno. Ľudstvo sa síce ocitá v neistých situáciách, avšak istotu si stavia práve na svojej viere.

V tomto kontexte sú trefné slová blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. : „Nebojte sa!“ Sú to slová, vďaka ktorým ho ľudia na celom svete mali tak radi. Slová útechy, ktoré v ťažkých časoch ľudia potrebujú počuť. Čoho sa však nemáme báť? A ako by sme mohli žiť bez strachu, keď všade okolo nás zúri zlo? Ján Pavol II. sa v jednej zo svojich publikácií zamýšľa: „Moc Kristovho kríža a jeho vzkriesenia je väčšia než akékoľvek zlo, ktorého by sa človek mohol a mal báť.“ Zdôrazňuje tu podstatu kresťanskej viery, že Boh prišiel na svet, aby nezahynul nik, kto v Neho verí. Zachránil ľudí, tak prečo sa báť? Toto je istota, ktorú si uvedomuje veriaci človek. Ale na druhej strane stoja ľudia iného presvedčenia, ktorí s týmto cirkevným stanoviskom nesúhlasia. Tí hľadajú iné spôsoby, ktoré by im zabezpečili pocit stability.

Pápežova výzva „Nebojte sa!“ nie je adresovaná iba cirkvi, ale každému človeku. Každý sa predsa niečoho bojí. Bojíme sa práve kvôli tomu, že nám chýba uistenie, že sa nám všetko v živote podarí tak, ako chceme. Vrátim sa k príbehu na začiatku. Dievčatko dôverovalo, a to ho zachránilo. Dôvera. Nejde len o to v „niečo“ veriť, ale dôverovať. Či už Bohu, alebo človeku. Vzťahy medzi ľuďmi nemôžu fungovať, ak sa nezakladajú na dôvere. V opačnom prípade sa pre nedostatok dôvery ľudia navzájom podozrievajú a klamú jeden druhému. Manželia sa pre nedostatok úprimnosti a dôvery rozvádzajú, kolegovia v práci udávajú, ľudia navzájom osočujú. Neprináša aj takéto správanie neistotu do nášho života?

 

Myslím si, že keby sa ľudia nebáli dôverovať, bolo by na svete viac zodpovednosti. Veď ak viem, že môžem niekomu veriť a spoľahnúť sa na neho, toto vedomie mi prináša do života istotu. A tá je, ako som spomínala, v dnešnej dobe nevyhnutná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?