Hypochondrii sa medze nekladú...

Autor: Paula Beinsteinová | 11.2.2014 o 9:55 | (upravené 11.2.2014 o 10:06) Karma článku: 13,47 | Prečítané:  464x

– Dobrý deň, máte voľné? – Samozrejme, nech sa páči. Prisadnem si teda do kupé k dvom slečnám, sediacich pri okne oproti sebe. Vytiahnem z tašky svoje poznámky a začítam sa. V skúškovom období nič zvláštne. To ešte netuším, čo ma od čítania odtrhne...

 

- Počúvaj, Ema, ty si vedela o tom zápale mozgových blán? Peťo s tým včera prišiel, - začne bruneta.
- Nie, čo s ním? - pýta sa jej blonďavá priateľka.
- Vraj to včera dostal. Bol v šoku, keď to zistil. Niečo také nečakal...
- Čože? To nemyslíš vážne! Veď povedali, že to nehrozí.
- Včera v ambulancii. Boli s ním viacerí. Vraj ako podpora. Rišo, Jano, tuším aj Lenka. Chceli ho povzbudiť, veľmi sa obával výsledku, - hovorí kučeravá bruneta a na tvári sa jej zračí súcit.
- No a ako to prebiehalo? - zaujíma sa blondína. Podľa všetkého je reč o ich spoločnom kamarátovi. Taký mladý a zápal mozgu? Chudák, pomyslím si a posuniem sa v čítaní o riadok nižšie.
- Ani sa nepýtaj. Kým sa Peter sústreďoval na mozog, Lenka dostala infarkt.
Vtedy už zdvihnem zrak aj ja a spozorniem. Učenie počká. Tu ide zjavne o ľudské životy! Začnem byť zvedavá, ale nepýtam sa. Ani nemusím, ozve sa blondínka. Na moje prekvapenie úplne zvláštne.
- Infarkt? No toto! Ona mi predtým spomínala, že ho isto-iste dostane. Lekárka sa zrejme príliš nepotešila.
- A predstav si, - pokračuje bruneta, - Tomáš vraj schytal žltačku. Ten má ale šťastie! - vykríkne a zasmeje sa. Môj zdesený výraz si nikto nevšíma.
- Ešte že sa proti nej nedal zaočkovať, - povie a obidve sa schuti zasmejú.

- Vieš, čo by som chcela ja? - opäť začne blondínka. - Asi sklerózu. Alebo, ešte lepšie, kómu. Áno, bezvedomie! - vyratúva a mňa zachváti panika. Kde som sa to dostala? Čo sú tie dve zač? Tešia sa z nemoci a utrpenia iných a samé si prajú dostať hrozné choroby. Začne sa mi točiť hlava. Je mi zle.

- Ste v poriadku? Akosi ste zbledli, - prihovorí sa mi bruneta.
- Nie je mi dobre. Asi som sa zľakla, som nejaká slabá, - odpovedám rozpačito a cítim, že čochvíľa odkvecnem.
- Ľahnite si. Evka, pridrž jej nohy hore. Stabilizujeme ju. Treba doplniť tekutiny. Máte vodu? Evka, podaj mi minerálku, mám ju v kabelke. Nebojte sa, len pokojne. Keby nás teraz videla doktorka, hneď by nám dala áčko, - usmeje sa na mňa duchaprítomná brunetka.
- Áčko? - nerozumiem a dovolím blondíne, aby mi stiskom na krku zmerala tep.
- Sme študentky medicíny. Práve ideme na skúšku z klinických príznakov chorôb. Veď ste nás počuli. Témy, ktoré dostali naši spolužiaci, dajú poriadne zabrať. Ten zápal mozgových blán je asi najťažší. Chudák Peter, dostal z neho Fx, - povie bruneta a obrovský otáznik v mojej hlave sa v momente pretvorí do gigantického smajlíka.

- Takže, takže... - začnem ťažko, - ten infarkt, skleróza...
- Áno, to sú okruhy otázok. Učiť sa ich nie je veru prechádzka ružovou záhradou, - vysvetlí blondínka. - Preto dúfam, že si vytiahnem kómu, tú som sa naučila najlepšie.

Ležím si vyvalená v kupé na sedačke a zatiaľ čo jedna študentka medicíny mi pridŕža nohy a druhá utiera pot z čela, ja sa snažím upokojiť, že žiaden zo spomínaných ľudí nie je v ohrození života. Moja tvár sa začne červenať. Nie však preto, že by sa brunetke podarilo naliať mi krv z nôh do hlavy, ale preto, že sa za celé to nedorozumenie hanbím ako pes...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?