Sprievodca

Autor: Paula Beinsteinová | 30.3.2014 o 18:32 | (upravené 30.3.2014 o 18:38) Karma článku: 5,19 | Prečítané:  222x

Život študenta zahŕňa okrem iného aj cestovanie. Samozrejme za predpokladu, že sa podobne ako ja rozhodol do školy denne dochádzať. Atmosféru vlakov som si spočiatku vychutnávala, veď predtým som nimi takmer vôbec necestovala. Po čase mi však všetky tie upozornenia na, v lepšom prípade, dvadsaťminútové meškania vlaku z dôvodu výlukových prác či nehody na trati moju vlakovú idylku sfúkli pod stôl, ale čo už, cestovať musím aj naďalej. Na súkromné lietadlo som zatiaľ peniaze nenaškrabala...Netreba pokračovať, veď to poznáte, nech žijú slovenské železnice! Ale aby som prešla k podstate...

Či chceme alebo nie, všetci cestovaním zdieľame rovnaký údel. Na tú chvíľu v pohybujúcom sa stroji sme všetci na jednej lodi, teda, v našom prípade v jednom vlaku. Každý si musí rovnakým spôsobom kúpiť lístok, ukázať ho sprievodcovi a už nejako prečkať cestu. Jedna veľká železničná rodina, hlavou ktorej je sprievodca. Sprievodca. Inými slovami, nevyhnutná položka pohybujúca sa vo vlaku a spôsobujúca nával adrenalínu čiernym pasažierom. Častým cestovaním po rovnakej trase spoznáte viac-menej tých istých sprievodcov, takže, či sa vám to páči alebo nie, zakotvia sa vám v pamäti. Na ich správanie si tiež veľmi rýchlo zvyknete, vždy budete vedieť, čo od nich môžete čakať. A tak, keď ich zbadáte, budete sa buď usmievať, alebo hľadať únikový východ na urýchlené vyskočenie z idúceho vlaku.


Vidím ju prichádzať. Krátke, vzadu zastrihnuté vlasy má už zase zafarbené, trochu odlišnou farbou, ako naposledy. Namrzený výraz tváre jej však ostal rovnaký. Vytrháva ľuďom lístky z rúk, skontroluje ich a dobre že ich cestujúcim naspäť nevhodí priamo do ksichtu. Okríkne študenta, ktorý po sebe nezavrel dvere, až sa, chudák, zľakne. Ak vtedy stojím v uličke, čo najviac sa pripučím k stene a snažím sa nezavadzať, aby neokríkla aj mňa. Viem, že by jej vadila aj moja miniatúrna kabelka.

Iná je trošku staršia. Nosí okuliare a vyzerá inteligentne. Nie je však veľmi zhovorčivá, bez jedného slova si gestom vypýta lístok a cestujúci si tak ani nevypočuje to typické: „Pristupovali?" Nikdy sa neusmieva, nikdy sa však ani nemračí. Je to taká pani neutrálna.

Ďalší je veselý, hotový optimista. Veľký, tak stodvadsaťkilový chlap guľatej postavy, s ktorým cestovať je skutočná zábava. Jeho širokým úsmevom a milým slovom ku každému jednému človeku, od ktorého si pýta lístok, robí našim železniciam úžasnú reklamu. Šťastný to vlak, ktorý vezie tohto sprievodcu! Nielen že si od vás poprosí „lístoček, milá slečna," ale tiež sa milo porozpráva, nenútene a úplne spontánne. Navodí vám pocit, že sa poznáte už roky. Aj keď sa vám cestovať nechce, tento ujo síce s veľkým bruchom, ale ešte väčším srdcom vám dvestopercentne zdvihne náladu.

Druhý je tak o sedemdesiat kíl ľahší, mladý fešák, čo azda práve skončil školu. Keď ho zbadám, viem, že sa mi ujde kompliment. Buď sa dozviem, že mám pekný sveter, alebo sa len tak šibalsky usmeje. Nie je otravný, povedala by som, galantný. Taký chlapec, čo asi rád privádza dievča do rozpakov. No čo, aj to predsa poteší cestujúcu dušu mladého dievčaťa, no nie? :-)

Sprievodcov a sprievodkýň je ešte omnoho, omnoho viac. Všetci nosia rovnaké uniformy, samozrejme, rozličných tvarov a veľkostí. Ženy v nich pôsobia tak trochu chlapsky, zvlášť keď majú nakrátko ostrihané vlasy. Od rána do večera prechádzajú vozňami a neustále vyzvedajú, kto pristúpil. My sa v úlohe cestujúcich stávame súčasťou ich pracovnej náplne. A tak spolu cestuje veľký počet ľudí zo všetkých kútov našej krajiny a zopár sprievodcov v modrej rovnošate. Poprepletaní spleťou koľají tvoríme jeden celok označený príslušným číslom vlaku. Že obyčajné cestovanie? Kdeže! Či už idete do práce, školy či len tak na výlet, aj cesta je predsa súčasťou dobrodružstva. A sprievodca? Niekedy hotová čerešnička na torte... :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?