Veľkokapacitný kontajner, najlepší priateľ človeka :)

Autor: Paula Beinsteinová | 9.5.2014 o 21:27 | (upravené 9.5.2014 o 21:34) Karma článku: 5,66 | Prečítané:  277x

Niekedy rozmýšľam, či vôbec doma potrebujem odpadkový kôš. Mám totiž náhradu, ktorá ma už mnohokrát presvedčila o kapacite svojej nádrže. Kontajner, ktorý nevysypávajú smetiari, ale sám sa pýta „na výsyp". Veselý smetiak na štyroch kolesách. Môj pes.

Nestačím sa čudovať, čo všetko sa doň zmestí. Poväčšine však nejde o odpadky. Tento „kôš" si zmyslel, že šunku na stole už zrejme nikto jesť nebude, že nakrájaný koláč nečaká na návštevu, ale na iba neho, prípadne že chlieb s maslom je výbornou alternatívou granúl. Veru tak. Všetko ostatné je atraktívnejšie než to, čo mu každé ráno sypem do misky. Za pozbierané omrvinky pod stolom som mu vďačná, nahradí mi teda aj vysávač. Ale na druhej strane...

Na prechádzke očisťuje našu matku Zem od odpadkov najrôznejšieho druhu. „Nechaj to, pusť, fuj to!" márne volám. Hodím mu papek, nech zaaportuje, no on ho chytí a na márne kúsky povestného cimpr-campr rozhryzie, polovicu zožerie. Ďalšia kapitola: plastové fľaše. Zbiera ich rad za radom, žuje, hryzie. Úspech je, ak z nich ostane aspoň vrchnák. Pričuchol tiež k stavbarine. S potešením doluje najväčšie šutry zo dna rieky a snaží sa ich rozštvrtiť. Zubári by zalamovali rukami.
Žerie trávu, na moje zhrozenie aj to, čo na nej niekto zanechal, kvety, kyticu, čo si nazbieram, neváha sa vrhnúť do ohňa za špekáčikom, čo sa zošmykol z papeka (v poslednej chvíli som ho stihla zdrapiť za chvost!) Oblizuje čerstvo vyleštený nábytok a dopĺňa si vápnik obhrýzaním omietky a potom aj celej steny až na samotný panel. Ak žalúdok kravy tvorí bachor, čepiec, kniha a slez, tak potom môj pes musí mať skartovačku, drtičku, šrotovisko a sekáč. Zrejme ešte obohatené o kyseliny, čo rozleptajú všetko.
Idem mu upraviť pelech a nájdem v ňom hraciu kartu. A to hneď eso. Čo ten všetko nepozbiera! Do tašiek s nákupom strká hlavu, dobre že si tam aj celý nevlezie. Snorí, hľadá, ale najčastejšie dúfa. Jeho trpezlivosť je obdivuhodná. Celé hodiny dokáže nehybne ležať v kuchyni s nádejou a očakávaním, že niekomu niečo spadne na zem. Najlepšie priamo jemu na hlavu.

Maškrtnosť psov veru nepozná hranice. Večne by čosi žuli. Ich chuťové poháriky neustále pracujú. A že daný objekt nie je jedlý? Im to zrejme neprekáža. V sobotu som stretla nášho veterinára, ktorý na moje počudovanie, že pracuje aj cez víkend, povedal: „Čo už narobím, musel som operovať. Suseda mi doniesla psa, ktorý jej zožral uterák..."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?