Spojka, brzda, šikmý steh

Autor: Paula Beinsteinová | 23.5.2014 o 19:08 | Karma článku: 4,05 | Prečítané:  274x

Človek by ani nepovedal, ako môže pedál ovplyvniť jeho život. Pedále sú rôzne, život iba jeden. No aj vďaka nim môže byť pestrý...

Pedále ma sprevádzajú celý život. Najprv som sa na ne iba pozerala z výšky detského sedadla umiestneného na bicykli môjho otca, spokojne si sediac, zatiaľ čo on šliapal. Neskôr som začala tento zázračný „motor“ nemotorového vozidla používať aj ja, spočiatku síce s nevyhnutnou asistenciou pomocných koliesok. Ale čoskoro som ich už nepotrebovala. Ešte teraz mám v hlave obraz, ako mama podopierala koniec sedadla a utekala ozlomkrky popri drobnom bicyklíku, na ktorom sedel malý, ale hrdý novopečený cyklista. Počas slnečných dní som prejazdila kilometre, najmä so svojimi bratmi, ktorých mám, našťastie, dosť :-) .

Pedále z bicykla som onedlho začala striedať s ich ďalším typom. Tiež som ich stláčala posediačky, ale tentokrát ma nepoháňali vpred. Boli to pedále klavíra. Osem rokov som takto pedálovala doma, v škole, na koncerte či besiedke a zo spleti čiarok a bodiek na papieri vyčarovala melódiu. Medzitým som vyrástla, takže som vymenila aj bicykel, a teda som mala k dispozícii aj väčšie pedále. Tie však začali čoraz častejšie ustupovať pedálom stacionárneho bicykla v posilňovni. A tak som si už šliapala na pedále cestou na hudobnú školu, na hodine klavíra a s hudbou v ušiach vo fitku. Aby som nevyšla z pedálového zvyku, doma som mala k dispozícii pedál smetného koša.

Čas však išiel ďalej a mňa dostihla dospelosť. Osemnástka so sebou prináša nové možnosti. Aj nové pedále. A tak som skončila v autoškole. Zoznámila som sa so spojkou, brzdou a plynom a (ne)šikovne ich striedavo stláčala. Toto veru nie je ako hra na klavíri, hovorila som si vždy, keď som sa nevedela rozbehnúť bez toho, aby celá posádka v aute rýchlym uvoľnením spojky neposkočila dopredu. Tieto pedále nestláčam často, akosi sa nevieme skamarátiť. No našla som si iného kamaráta. Ba ešte viac, pedálového priateľa! Pedál, ktorý ženie vpred. Ale inak. Vďaka nemu sa realizujem tam, kde som objavila svoju novú záľubu. Šijem. Pedál šijacieho stroja stláčam s takou istotou, že sa sama čudujem. Veď v aute som „pedálovala“ vždy len s malou dušičkou (som ešte stále začiatočník). Zato pedál, ktorý poháňa moju šijaciu mašinu len taký fukot, to je moja šálka kávy. Lepšie ako hlúpa spojka, povedala som si po zakončení ušitého výtvoru. J

Pedále ma veru sprevádzajú celý život. Každý z nich je iný, každý má inú funkciu. Som zvedavá, s akými pedálmi sa ešte v budúcnosti stretnem. Celkom by sa šikol taký, čo by ako plyn pomohol ľuďom pohnúť rozumom, alebo taký, ktorý by nás večne uponáhľaných trošku pribrzdil...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?