Nadčasová novinárka

Autor: Paula Beinsteinová | 20.9.2014 o 15:58 | Karma článku: 3,35 | Prečítané:  258x

Všetkého veľa škodí. Aj keď chce byť človek dochvíľny...

Prišla som na akciu takmer o dve hodiny skôr. Aká som dôsledná! Nemusím sa nikam náhliť, stihnem si prichystať všetko potrebné a ešte sa pokojne môžem aj poprechádzať. Akcia sa konala na námestí. V množstve zostávajúceho času vchádzam do obchodov, prezerám si tovar a zase z nich vychádzam. Reku že kým sa podujatie začne...

Je desať minút po plánovanom čase začiatku, no námestie sa nijako nezmenilo. Žiadny organizátor, žiadni diváci. „Hm, museli sa zdržať, nevadí“ hovorím si. Vyberám svoj fotoaparát z kabelky a kontrolujem stav batérie. Fajn, vydrží. Zápisník aj pero mám. Bez toho predsa novinár nejde ani na krok!

Začínam rozmýšľať. Najprv si vypočujem príhovor. Potom budem fotiť všetko zaujímavé. Viem presne, aký záber potrebujem. To by bolo. Potom vyspovedám zopár prítomných. Už sa teším. Môj článok bude iste super. Vďaka nemu sa ľudia dozvedia o tejto zaujímavej akcii viac. Už ho vidím na titulke! Možno si ho všimnú producenti, inšpiruje ich a natočia film. Kiná budú vypredané. Každého bude zaujímať, aký bol program. Počkať, počkať! Bude vôbec ten hlúpy program?

Pozerám na hodinky, prešlo päťdesiat minút. Námestie je však rovnaké. Zamyslím sa, či som si nepomýlila miesto konania. Pre istotu prejdem k druhému námestiu. Nič. Tak naspäť. Najmenej piaty raz prechádzam okolo tých istých ľudí, vysedávajúcich na terasách kaviarní. Cítim ich pohľady a takmer počujem, ako sa v duchu pýtajú, prečo tu chodím hore-dole ako záskok za bludného Holanďana. Hodinu a pol po tom, čo mala akcia začať, sa vzdám. No ešte predtým vyhľadám plagát, z ktorého som sa o podujatí dozvedela. V kostiach cítim, že ma oklamali. Čo je to za hlúpy vtip? Dnes je predsa piatok a aj na ozname svieti slovo „piatok“. Namosúrene kráčam pešou zónou, až mi fotoaparát v kabelke nadskakuje. V tom mi zrak padne na informačnú digitálnu tabuľu a až ma zamrazí. Od hanby by som sa sama pred sebou najradšej ukryla.

Spomedzi atribútov novinárstva som vo svojej „dôslednosti“ zanedbala istú drobnosť: časopriestor. Akcia sa koná v piatok a ja som ju hľadala celé štvrtkové popoludnie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?