Pri rozhodovaní, či si zadovážime psa alebo nie, sme ešte netušili, že čoskoro budeme stáť pred ďalšou dilemou. Kúpiť si vysávač s rotačnou kefou, alebo ten lacnejší odvedľa? Takisto sme netušili, že slovo vysávač budeme najbližších minimálne desať rokov skloňovať pomerne často. Prečo? Lebo chlpy.
Je pravda, že po príchode Cindy do jej nového domova sme praktizovali každodenný tréning s vysávačom nielen s cieľom zlikvidovať chlpy, ale hlavne kvôli spúšti, ktorú za sebou naše rozkošné šteniatko nechávalo. Zlatý retriever, našťastie, nepatrí medzi psy, ktoré sa srsti zbavujú v trsoch po celý rok. Pĺznutie majiteľom znepríjemňuje život dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Zato sú však v tomto období psie chlpy naozaj všade. Cindy zo seba púšťa starú srsť jedna radosť. Ak máte čierne oblečenie, s o to väčším nasadením sa okolo vás bude náš pes obšmietať, až kým si od nej neodnesiete nepríjemný chlpatý suvenír, ktorý z nohavíc ani za ten svet nejde dole. Múdre knihy hovoria, že pĺznutie zmierňuje pravidelné česanie. Moja skúsenosť? Nezmierňuje. Cindy by sme mohli česať od rána do večera a stále by púšťala. Nikdy som si neuvedomila, koľko chlpov na sebe taký pes má. Je to podobné ako to, koľko vlasov pokrýva ľudskú hlavu. Nespočítali by sme ich. Ale v prípade nášho psa to bolo naozaj priveľa. Občas som sa zamyslela, či by vôbec bolo niekedy možné vyčesať z nej úplne všetko. Stačil totiž jediný pohyb kefou po psom chrbte a zostal vám na ruke velikánsky chumáč chlpov. Ak mala Cindy niekedy blchy (čo si pri pohľade na psa ležiaceho v mojej posteli ani nechcem pripustiť), museli zažívať poriadne stresy, keď im, vyvaleným na srsti počas poobednej siesty, prešiel popred nos hrebeň.
Naše koberce zažívali eufóriu, ešte nikdy predtým sme po nich tak často nepobehovali s vysávačom. Raz sme vyskúšali povysávať priamo psa, odvtedy nás znenávidí a berie všetky labky na plecia, len čo tento stroj vyberieme zo skrine. Od množstva chlpov sa čoskoro pokazil jeden, druhý, napokon aj tretí vysávač. Zadovážili sme si teda prístroj so špeciálnou rotačnou kefou, ktorá bola určená práve na zvieraciu srsť. Netrvalo dlho a prestala spolupracovať aj tá. Pani domu povedala rázne dosť, zainvestovala a kúpila (dúfam, že) nepokaziteľnú verziu vysávača s neskutočným ťahom. Ním sme nášho psa už povysávať neskúšali. Pre istotu.
Ak Cindy náhodou púšťala chlpy v strede roka, keď sme si všetci užívali pokoj od každodenného vysávania, bol v tom ukrytý vážnejší háčik: choroba. V prípade nášho psa išlo väčšinou o zápal ucha. Pĺznutie nám signalizovalo, že so psom teraz nebude žiadna psina a radšej by sme mali skočiť za doktorom. Takže keď Cindy prestala púšťať chlpy kvôli chorobe, začala meniť jarnú srsť za zimnú. A my sme naďalej pokračovali v rozbehnutom fitnes s trénerom vysávačom. Zvieraciemu biorytmu sa môžeme poďakovať za silnejšie paže a lepšiu kondičku. S takýmto benefitom sme teda pri kúpe šteniatka nepočítali. Vôbec!
