Nežiadaný dotyk

Autor: Paula Beinsteinová | 31.8.2015 o 7:20 | (upravené 31.8.2015 o 19:07) Karma článku: 2,95 | Prečítané:  405x

Vkradol sa tam. Celkom potichu. Priamo do mojej izby. Noc bola teplá, ja opustená a vtom prišiel on...

Horúce leto. Noc. Ležím na posteli pod otvoreným oknom, v horúčave ma sem-tam ovlaží občasný vánok. Spím.

Prišiel celkom potichu. Nezobudil ma. Neviem, čo zamýšľal. Nepoznali sme sa, nikdy predtým som sa s ním nestretla. Jemu podobných som vídala často, dokonca aj k nám domov občas zavítali. Tento sa však prišiel svojským spôsobom prejaviť po prvý raz. Ležala som na chrbte, jedna ruka nad hlavou, druhá voľne pri tele. Jeho dotyk som spočiatku necítila. Ktovie, čo zamýšľal, keď pomaly putoval od chodidla vyššie po mojej nohe. Zacítili som akési šteklenie a pohla som sa. Zastal. Nechcel ma zobudiť. V posteli som sa pomrvila, ale zostala som ležať na chrbte. Takto mu to vyhovovalo. Dotýkal sa ma ďalej, pomalým tempom mieril vyššie a vyššie.

Nepamätám si, čo sa mi snívalo. Viem, že som sa zobudila uprostred noci na niečí dotyk. Cítila som, akoby mi niekto prechádzal bruškom prsta po zápästí. A vtom som ho zbadala. Po celý čas bol tu! Kým ja som nič netušiac spala, on sa oddával cestovaniu po mojom tele. Skúmal ho, od nôh, cez brucho až po lakeť, kde sa práve zastavil. Preboha! Ako to, že som sa neprebudila skôr, hneď vtedy, keď prišiel priamo do mojej postele? Prečo si vybral práve mňa? Ach! Stále som nehybne ležala, nechcela som, aby zistil, že som hore a už o ňom viem. Stále bol tu, jeho dotyk som odrazu cítila na celom tele a hnusil sa mi. Nechutný, sprostý idiot! Ako sa len opovážil? Čo mám teraz robiť? Bez mihnutia oka som pomaly zdvihla druhú ruku a.....švac! Uštedrila som mu nevídanú poriadnu facku. Spadol a zostal ležať pri mojom od hrôzy sa chvejúcom tele. Bez čakania som ho plesla ešte raz, to jeho chlpaté hnusné telo. Vyskočila som z postele a nechala som ho tam. Prezrela som si nohy, či na nich nezanechal nejaké stopy. Pri pohľade na neho ma striaslo. Teraz už snáď ani nezaspím. Ľahla som si do vedľajšej izby, no nemohla som sa zbaviť pocitu, že sa ma naďalej dotýka. Moja hebká pokožka a on ju bez najmenšej nehy takto skúmal. Už to nikdy nechcem zažiť. Dúfam, že ho už nikdy neuvidím. Otrasný, hnusný a aký obrovský pavúk!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?