Naštartovať ráno chutnými raňajkami, to je môj obľúbený začiatok dňa. K tomu šálka kávy v ruke a niet šťastnejšieho stvorenia na svete. Po raňajkách sa pustím do roboty. Prezerám e-maily a odpovedám na ne, píšem, čítam, riešim... Dám si pauzu, je čas na čaj. Lyžička medu, no dobre, tak dve. A jedna priamo do úst, osladiť si život predsa treba tiež. Keby sa už medvede neuložili na zimný spánok, myslím, že by sa veľmi radi pridali.
Vraciam sa k robote, no po chvíli mi žalúdok znova vyšle „škvŕkavú" esemesku, že by ešte čosi zvládol. „Paulína, dnes si nejaká nenásytná!" hovorím si, ale poslúchnem a vezmem si jablko. Na internete natrafím na obrázok orechového koláča. Vtedy si spomeniem, že máme plnú škatuľu orechov, ktoré čakajú, kým ich použijeme do vianočného pečiva. „Snáď si nikto nevšimne, že ich zopár chýba," prebehne mi hlavou a už si to mierim z kuchyne do izby s plnou hrsťou orieškov. Čo na tom, že jednu som už predtým spráskala priamo v špajzi.
Čas obeda. Čo si dám? Dnes to chce niečo ľahké, urobím si šalát. Idem kuknúť do chladničky. Aha syr! A už prežúvam štyri plátky, mňam. Vyberiem zeleninu, nech mám vitamíny, a tiež dressing. Uvarím ryžu. Hups, trošku mi ušla ruka. Nevadí, aspoň bude viac, trebárs aj na zajtra. Porcia ryže tak pre troch ľudí je uvarená. Nakrájam zeleninu, okorením a celé pomiešam. Pridám dressing. Svojské zeleninové rizoto je na svete.
Prežehnám sa, nie že by som si neverila, ale veď viete ako, jedlo treba požehnať :-) Mňam, dobré! No ale naložila som si veľa, toľko nezjem (a nesmiem!). Nuž, keď tak nechám, vravím si. Figu borovú! Len sa tak zaprášilo a tanier je prázdny. Hodím očkom po hrnci na sporáku. Ryža sa na mňa zvodne usmieva. Neodolám a už si dávam dupľu.
Začínam rozmýšľať, čo uvarím zajtra. Zjedla som totiž všetko. Plný hrniec rizota! Chytím si sýte brucho, zaženiem výčitky a vravím si: No a čo, mala som chuť. A okrem toho, po všetkej dokončenej robote si zaslúžim! Sľúbim si, že do večera už maškrtiť nebudem...
Po chvíli však slinky zase vyšlú signál: Hm, také orieškové latte by nebolo odveci...
P.S. - Večer som sa postavila na váhu a keby ma nedržali, vyhodím ju z okna. Nuž, tak ma bude na tomto svete trošku viac. :-)