Chvála je kľúčom od brány víťazstva

Autor: Paula Beinsteinová | 23.8.2016 o 22:45 | Karma článku: 2,98 | Prečítané:  117x

V zozname čarovných slovíčok je jedno skryté, ktoré ľudia často nevyslovujú. Je tam "ďakujem", je tam "prosím". Odkryme spolu slovo "chválim".

Je večer. Chystáte sa spať. Ešte predtým, než  si ľahnete a zakryjete sa mäkkou perinou, sadnete si na kraj postele a prežehnáte sa (takto to odmalička robím ja). Na rade je večerná modlitba. Ďakujete za uplynulý deň, ale zrejme viac prosíte. Bože, daj, aby toto... Bože, daj, aby tamto... My ľudia sme už raz takí, neustále chceme čosi viac, neustále čosi žiadame. Je to normálne, každý z nás má predsa nejaké potreby, väčšie či menšie problémy, ktoré túžime odovzdať Bohu. Ďakujeme a prosíme. Ale ako často Boha v modlitbe aj chválime? A viete, že práve chvála je kľúčom k tomu, aby sa vaša prosba naplnila? Vážne! Čítajte ďalej.

V každodennom kolobehu, keď človek ráno vstane, pripraví raňajky sebe a svojej rodine, ide do práce, rieši všetko možné a nemožné, po práci si v ideálnom prípade nájde čas aj na nejaký ten koníček a večer sa unavený zvalí do postele, často krát zabúdame na rozhovor s Bohom. Popravde, mnohokrát meno Ježiš vyslovujeme ako citoslovce, keď sa nám niečo nepodarí. Však mám pravdu? Rozhovor s Bohom pritom neznamená, že musíte prísť do kostola, kľačať so zopnutými rukami a odriekať jednu modlitbu z knižky za druhou. Vôbec nie! Boh chce byť s každým vo vzťahu. Poviete si, v akom vzťahu? Čo to znamená? Predstavte si seba a člena svojej rodiny, ktorého máte veľmi radi. Mamu, otca, brata, sestru, kohokoľvek. Vždy, keď ste spolu, máte si čo povedať. Smejete sa, máte svoj interný humor, ktorý nikto iný nechápe. Rovnako je to aj s rozhovorom s Bohom. On vás pozná detailne, aj s Ním môžete mať „interný humor", ktorý nikto iný nechápe. Boh vie o vás všetko. Je váš najbližší, má vás rád. Veď je to predsa Otec. A teda podobne ako s rodinou, aj s Bohom sa môžete rozprávať úplne jednoducho a úplne o všetkom. Len tak kedykoľvek počas dňa, keď sa vám zachce mu čosi povedať, povedzte mu to. Keď sa tešíte, poďakujte sa mu za to, čo vás rozveselilo. Keď smútite, povedzte mu, že potrebujete objatie a precíťte Jeho lásku, pretože On vás objíma a nikdy nepustí. Keď vás niekto alebo niečo nahnevá, vyžalujte sa mu. Poproste ho o pokoj v duši. Žiadajte od neho čokoľvek, veď sám Ježiš povedal: „Kto prosí, ten dostane." Boh vždy vyhovie našej žiadosti, ak to, o čo prosíme, je dobré. Možno nevyhovie hneď a okamžite a nie spôsobom, ako si to želáme my. Ale vari my sami nehovoríme v Modlitbe Pána slová „Buď vôľa tvoja"? Hm, myslíme to teda všetko naozaj úprimne?

A teraz k tej chvále. Každý rozhovor s Bohom by mal zahŕňať jednu skutočnosť, a tou je práve chvála. Boh je náš kráľ, chvála mu náleží. Priznám sa, že ja sama som Boha nezvykla v modlitbe často chváliť. Nedávno som si však prečítala knihu Žiť ako kráľovské dieťa od spisovateľa Harolda Hilla, a tá ma doslova šokovala. Čítala som o úžasných veciach, ktoré Boh urobil v životoch ľudí „len" na základe toho, že ho chválili. Kniha je svedectvom  o nepravdepodobných udalostiach, ktoré nastanú, keď sa ľudia - kráľovské deti, neriadia iba svojim rozumom, ale Písmom a Bohom. Tým, že všetko, ale naozaj úplne a celkom všetko odovzdajú do jeho rúk. Boh má s každým človekom jedinečný plán. Práve preto „buď vôľa tvoja, Pane". Vo Svätom Písme môžeme nájsť slová „ ...neustále Boha chváľte...". Popravde, zarazilo ma, keď som si o tom prečítala a ešte viac ma zarazilo, ako autor dokázal chváliť Boha aj v ohrození života. Jediné, na čo človek myslí, keď je v strese pred skúškou, pracovným pohovorom, pri problémoch doma či na pracovisku, alebo keď má vážne zdravotné problémy, jediné, čo chce, je, aby ho Boh čo najskôr toho trápenia zbavil. V zlých situáciách vždy prosíme, aby to bolo čo najrýchlejšie za nami a aby to dopadlo v náš prospech. Toto však nie je správna cesta. Pretože v takejto mierne „sebeckej" prosbe sa ani slovkom nenachádza chvála. Harold Hill dokázal hovoriť slová: „Aleluja, chvála Pánovi!" aj vtedy, keď všetko vyzeralo beznádejne stratené. Ale viete čo? Vždy sa čosi akoby zázrakom zmenilo a odrazu mu všetko šlo ako po masle. Autor knihy chválil Boha slovami, že si je vedomý, že Boh je s ním a že chce, aby sa v jeho živote a v danej situácii oslávil. Boh cez jeho chválu dokonca zasahoval do života iných ľudí, mnohých aj uzdravil. Keď Boha chválime, koná veľké veci v našom živote. A viete prečo? Pretože práve vtedy sa cez nás Boh oslávi a my môžeme vydávať svedectvo o tom, čo sa stalo. A tak sa pravda o Božej láske šíri ďalej. A to je ten zmysel! Autor nám chce odovzdať toto svoje veľké svedectvo a hovorí nám, že my všetci sme Božie deti. Sme deti Kráľa a ako kráľovské deti máme veľké postavenie v tomto svete. V kráľovstve žijeme už tu na zemi, uvedomujeme si to? Je to predsa úžasný poklad, ak si je toho človek vedomý.

Skúste Boha chváliť pri všetkom, do čoho sa pustíte a On bude s vami. Naozaj. Poviem vám dva smiešne príklady. Keď som knihu dočítala, bola som fascinovaná obrovskou silou Božej lásky. Nasledujúci deň som sa hneď dostala do situácií, keď som si túto „metódu pomoci" mohla vyskúšať. Stála som na rebríku a márne sa pokúšala odskrutkovať konce garniže. Jednoducho to nešlo, držali ako prilepené. Ako ja hovorím, držali ako fras! Išlo ma poraziť. Keď som už mala nervy v kýbli a nadávky na jazyku (no dobre, tak pár z nich už bolo aj vonku), skúsila som sa upokojiť a nahlas som začala chváliť Boha. Znelo to asi takto: „Pane, ja viem, že si so mnou a že ma teraz vidíš. Ty vieš, že som kúpila nové závesy a chcem ich tu zavesiť. Tá garniža však nechce povoliť. Pane, potrebujem tvoju pomoc a verím, že Ty mi chceš pomôcť. Chválim Ťa aj skrze túto situáciu, pretože Tebe nič nie je nemožné. Ja skrátka verím, že mi pomôžeš. Chválim Ťa." Neboli to presne takéto slová, ale veľmi podobné. Skúsila som to, aj keď som presne nevedela, čo mám hovoriť, ako Boha v tejto situácii chváliť. Tak som sa jednoducho riadila príkladom z knihy. A viete čo? Odrazu som konce garniže mala odmontované. Naozaj, bolo to hneď, ako som Bohu odovzdala svoj problém a vzdala mu chválu. Bola som taká šťastná, že som hneď ďakovala a tešila sa, že som kráľovským dieťaťom :-) Druhý prípad je ešte vtipnejší. S manželom sme prišli neskôr večer domov, no nemohli sme zaspať, pretože susedov pes neustále štekal. Hodinu sme sa pokúšali nevšímať si to. Márne. Štekanie neprestávalo a nás išlo od únavy a nervov vyrútiť. Ten pes nikdy takto nebrechal, takže som sa bála, či sa mu čosi nestalo, alebo či mu susedia nebodaj neubližujú. Už som si začala kadečo nahovárať, tak som muža poslala, aby šiel na susedove dvere zaklopať a zistiť, čo sa deje. Kým šiel, ja som v posteli začala chváliť Boha a poprosila som ho, aby toho psíka utíšil. V tom momente sa otvorili dvere výťahu, majitelia prišli domov a bolo ticho. Na naše prekvapenie nám povedali, že pes sa nešťastnou náhodou zavrel v kúpeľni, a to bol dôvod jeho zúfalého kňučania, keďže oni v tom čase neboli doma. Neverím, že išlo o zhodu okolností. Pán sa stará, keď mu všetko odovzdáme. Vidíte, dokonca aj vtedy, keď mu odovzdáme takúto „hlúposť" ako je pes v kúpeľni.

Tretí príklad už nie je zo série vtipných. Mala som pracovný pohovor a už ráno som bola v takom strašnom strese, až mi bolo zle. Musela som urobiť dobrý dojem a najhoršie bolo, že som musela pôsobiť ako sebavedomá, kreatívna, zodpovedná a výrečná žena. Problém bol v tom, že v skutočnosti som skôr tichá a plachá. Ako som tam stála predo dvermi a čakala, kým ma zavolajú dnu, začala som Boha prosiť, aby mi dal odvahu a hlavne, aby mi dal vhodné slová, nech sa viem „predať" a nech nie som ticho. Bola to kratučká modlitba, no nevynechala som chválu. Keď som predstúpila pred štyroch ľudí z vedúceho tímu spoločnosti, začala som rozprávať a samu seba som prekvapila, čo všetko som hovorila. Ale najmä tým, že som sa odrazu vôbec nebála, v miestnosti zavládla uvoľnená atmosféra a ja som sa jednoducho úžasne „predala". Odchádzala som maximálne spokojná. Odvtedy Boha chválim v každej jednej modlitbe, ktorú mu predkladám. Popri ďakovačke a prosení mu vždy poviem, že ho Chválim a že chcem žiť tak, aby sa cezo mňa mohol osláviť. Robte to aj vy! Je to super :-)

Pápež František  o chvále povedal: „Modlitba chvály je kresťanská modlitba pre nás všetkých! Vo svätej omši každý deň spievame Svätý, svätý... Toto je modlitba chvály: Chválime Boha za jeho veľkosť, pretože je veľký! A hovoríme mu pekné veci, pretože sa nám to páči. ‚Ale, otče, ja to nedokážem...‘ Dokážeš kričať, keď váš tím strelí gól, a nie si schopný spievať na chválu Pánovi? Vyjsť trochu za rámec svojho správania, aby si spieval? Chváliť Boha je úplne slobodné! Nepýtame, neďakujeme, chválime!“ (28.1.2014,www.radiovaticana.va). Neboj sa teda odovzdať Bohu všetko, čo prežívaš. Chváľ ho a On ťa odmení viac, než si vôbec dokážeš predstaviť. Aleluja!

Všetkým odporúčam prečítať si spomínanú knihu Žiť ako kráľovské dieťa. Zmení vám uhol pohľadu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?