Nemusíte ju ani vidieť a predsa viete, že tu býva s vami. Kedykoľvek otvorí ten svoj zobák, škrieka ako šialená. Počuť ju naozaj stále. Nevie sa správať potichu. Každý sused zalamuje rukami, keď tá spustí. Mám pocit, že sa ustavične na niečo sťažuje. Patrične pritom zvyšuje hlasitosť, nech všetci naokolo vedia, že ona je tu doma.
Jej partner chodí domov iba zriedka. Vlastne ani neviem, či to spolu myslia skutočne vážne, alebo ich spája iba jedno- susedka totiž čaká prírastok. Neviem odhadnúť, ako dlho je už v požehnanom stave, ale poviem vám, maminkovská mánia ju už teraz načisto opantala. Hoci si ešte peknú dobu počká, kým jej drobec uzrie svetlo sveta, no už teraz ho chráni viac, ako oko v hlave. Nikomu nedovolí priblížiť sa k nej bližšie. Začne po vás vrieskať a mávať rukami na všetky strany, že sa hneď radšej dobrovoľne stiahnete. A keď volá svojho muža, pánabeka, to aj všetci ostatní obyvatelia paneláka vedia, že ju starý prišiel kuknúť. Doniesol jej niečo pod zub, nech je spokojná. „Tak, ja už letím," hovorí jej často, keď zas a znova odchádza. Ale jej to očividne neprekáža, zo svojho obľúbeného miesta na balkóne si užíva výhľad z vtáčej perspektívy šiesteho poschodia.
Ktovie, ako dlho tu vydrží, veď pri pohľade na ňu je hneď všetkým jasné, že typy ako ona bežne v panelákoch nebývajú. Možno je však práve ona tou povestnou výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Nech už je to ako chce, máme novú susedu. Jej meno na zvončekoch nehľadajte. Našou novou spolubývajúcou je totiž samička dravca myšiaka lesného, nasáčkovaná v kvetináči na šiestom poschodí.