Je priam zarážajúce, akou rýchlosťou dokážu deti, ktoré ledva prešľapujú z nohy na nohu popri rodičoch, vyštartovať a naháňať holuby. Utekajú za nimi ako o život vydávajúc pritom bojové pokriky. Úbohé operence netušia, prečo ich chce dieťa, ktoré im ešte včera hádzalo omrvinky z pečiva, takto kruto zahrdúsiť. Ktovie, čo by decko robilo, keby toho holuba skutočne aj chytilo. Zatiaľ ho iba naháňa a slovne sa mu vyhráža. Keby ho náhodou aj chytilo, zrejme by bolo vystrašené rovnako, ako ten úbohý vták.
Nepoznám dieťa, ktoré by nebežalo za kŕdľom sivých holubov hneď, ako ho uvidí. Len čo celá na smrť vyplašená vtáčia skupinka vzlietne, dieťa sa víťazne pozrie na svoju mamu, či videla, ako práve jej potomok ukázal, kto je pánom tvorstva. A takto to ide zakaždým, keď sa už pokojné holuby opäť priblížia. Decko pobehuje od jedného holuba k druhému, od tretieho k štvrtému a keby ich tam bolo aj tristo, nezastavilo by sa, kým by nedonútilo zľaknúť sa aj toho posledného.
Kedysi som sa nad celým tým divadielkom dobre že od dojatia so slzami v očiach nerozplývala, aké sú tie detičky s holúbkami rozkošné, ale v poslednej dobe mám už toho dosť. Neviem, či mám v sebe nejaký holubí magnet, ale deťom sa vždy podarí vystrašiť holuba mojim smerom. Takže kým sa dieťa raduje, že holub odletel, ja sa snažím nezraziť s vydeseným vtákom rútiacim sa priamo oproti mne. Som snáď ešte vystresovanejšia ako on sám. A poviem vám, udržať rovnováhu vo vysokých podpätkoch na nerovnom teréne v snahe nedovoliť holubovi zabrzdiť o moje nové sako, to si vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu. Neviem, čo by mi povedali v práci, keby som prišla s vylisovaným holubom na tele. Mohla by som sa síce chváliť cudzím perím, ale zase na druhej strane, niekto by mi mohol trefne adresovať poznámku: Drž zobák!
Zaujímalo by ma, v akej vtákoškole získavajú holuby svoj letecký vodičák, pretože ony nelietajú, rútia sa! Nie nadarmo spieval Jiří Schelinger: „Ptáci krouží a neznají strach....“
A deti za nimi natešene a víťazoslávne vykrikujú. Stavím sa, že táto naháňačka je pozostatok pravekého lovenia zveri. Našťastie, deťom stačí k pocitu víťazstva to, že holub odletí, nepotrebujú si jeho hlavu vystaviť ako trofej v detskej izbe.
Musím sa obrniť dobrými reflexami, aby som vedela kľučkovať pomedzi vyplašené holuby, keď sa na mňa budú najbližšie rútiť. Veď viete, lepší vrabec v hrsti ako holub na svetri...