Hurá, párty!

Autor: Paula Beinsteinová | 11.1.2017 o 9:07 | Karma článku: 6,48 | Prečítané:  134x

Viete, čo je neodmysliteľnou súčasťou každej rodinnej oslavy? Torta, chlebíčky, tyčinky, prípitok, darčeky... Áno, ale ešte čosi. Lepšie povedané, ktosi. Ten najvytešenejší tvor na svete. A nemusí to pritom byť samotný oslávenec.

Cindy bola vždy spoločenská, rada spočívala v prítomnosti ľudí. Táto skutočnosť bola hlboko zakorenená v jej zlatoretrieverovskej povahe. Preto mala šťastie, že sa dostala do tak početnej rodiny, akou je tá naša. A ako to už v rodinách býva, počas roka sa neustále čosi oslavuje. Meniny a narodeniny každého člena, výročia, Valentín, Deň matiek, MDD, MDŽ, Veľká noc, Vianoce... Cindy bola vždy viac vytešená, než hociktorý oslávenec. Skrátka, milovala oslavy.

A nielen kvôli jedlu (aj keď na jej zozname figurovalo vždy na popredných priečkach). Torta, koláče, chlebíčky so salámou a šunkou, jednohubky, tyčinky... oči nášho psa hltali všetko a Cindy s hlavou položenou na stolíku (čo najbližšie k šunke) nás presviedčala, že si ten chlebík naozaj zaslúži. Niekedy sa neunúvala niekoho presviedčať a chlebík rovno oblizla, aby ho už nikto iný nejedol, a tak sa k nemu predsa len prepracovala. Ale väčšinou si nedovolila jedlo zo stola vziať. Za svoj psí život však párkrát vyskúšala aj niečo ostrejšie. Aby som bola presná, vylizovala z podlahy rozliate šampanské a raz mi, potvora, pri chvíľke nepozornosti začala piť víno priamo z pohára. Bola som z toho taká prekvapená, že som sa na nič nezmohla. Civela som na ňu so zamrznutým výrazom na tvári a s pohárom v ruke, zatiaľ čo mi objem vína v pohári pred očami mizol na jazyku chlpatého notorika. Bolo to na Silvestra, takže som si chtiac - nechtiac štrngla aj s našim psom.

Ale teraz späť k oslavám. V našej rodine sa udržuje tradícia osláv v kruhu najbližších. V deň D sa vždy prichystalo občerstvenie, členovia rodiny sa zhromaždia v obývačke a zavolajú k sebe "nič netušiaceho" oslávenca. Keď prichádza, všetci mu zborovo spievajú "veľa šťastiaaa,zdraaviaaaa", nasleduje ockov krátky príhovor a potom sa všetci zoradia a po jednom gratulujú oslávencovi. Ten sfúkne sviečky na torte, poháre zaštrngajú v prípitku za hlasitého "živió" a potom sa všetci usadia, hodujú a oslávenec si rozbalí narodeninové darčeky.

Teraz sa však vráťme k časti, keď gratulanti vítali oslávenca spevom a potom sa mu chystali osobne zatriasť pravicou. Vtedy sa z chodby "nečakane" vynorila Cindy a slová "veľa šťastia, zdravia" prehlušilo rázne "hav!". Prifrčala ako tank a určite si v duchu hovorila: Nebudete predsa oslavovať bezo mňa! Veru sme nikdy ani neoslavovali. Cindy nechýbala na žiadnej oslave, ktorá sa u nás konala. Vždy zastávala svoje čestné miesto na koberci pri gauči, v čo najtesnejšej blízkosti chlebíčkov. Keď sa takto dovalila, akoby aj ona chcela oslávencovi zaželať všetko len to naj, občas sme jej chytili labku a potriasli si aj s ňou. Z osláv vždy vzišli aj fotografie, a tak sa naša rodinná zbierka nezaobišla bez vyškereného chlpatého gratulanta, prítomného takmer na každom jednom zábere.

Ďalšou kapitolou boli darčeky. Cindy bola viac zvedavá, čo sa pod baliacim papierom ukrýva, než všetci ostatní. Dobre že darček nezačala sama trhať tými svojimi od hryzenia kameňov obrúsenými zubami. Stále mám v pamäti moment, keď si dedko rozbaľoval svoj narodeninový darček, veľkú škatuľu (kúpili sme mu novú mikrovlnku). Cindy sa privalila až k nemu, od vzrušenia sa chvela, jazyk vytrčený, chvostom šľahala na všetky strany. Zvedavá ako fras! A keď už darček vykukol spod baliaceho papiera, pchala k nemu hlavu odhodlaná zistiť, ako by ho mohla práve ona využiť (v prípade dedkovej mikrovlnky je odpoveď jasná - JEDLO!).

Po zvyšok oslavy Cindy s obľubou zavadzala. Vyvalila sa ku gauču, občas nielen na koberec, ale priamo ľuďom na nohy. Ak bola priveľmi roztatárená z ľudí navôkol, z trhania baliaceho papiera a z omamnej vône občerstvenia, vykázali sme ju do vyhnanstva na chodbu, pretože sme riskovali, že:
1. Vytešeným chvostiskom porozbíja cenné poháre a taniere na stole.
2. Nielen porozbíja, ale to, čo sa na tanieroch nachádza, aj zožerie. A tak sa na nás spoza zatvorených presklených dverí pozerala rozmazaná silueta chlpatej psej hlavy, vždy pripravená prekĺznuť dnu, ak sa dvere náhodou čo i len trošku pootvoria.

Iným typom oslavy, ktorú Cindy zažívala, bola tá jej vlastná. Hoci sme jej neusporadúvali podobné rodinné posedenia, ani párty so všetkými jej ušatými a uslintanými kamošmi, nikdy sme na ňu 26. septembra nezabudli a so slovami "všetko najlepšie, Cinduška" sme jej venovali psiu maškrtu, sprevádzanú vrúcnym poškrabkaním. Keď mala Cindy rok (a ja 12), v chovateľských potrebách som nakúpila viacero psích jednohubiek, usporiadala som ich do kruhu, zaspievala som jej a ona mi pred očami celú "tortu" zožrala. Kým vo vedľajšej izbe sa slávila dedkova šesťdesiatka, ja a Cindy sme sa zabávali na prvej psej narodeninovej oslave. Na jej trináste narodeniny už stará a chorá Cindy ležala, kde inde, ako v kuchyni, rodina sa zišla okolo nej a všetci jej svorne zašvitorili pesničku. Hlavný pániček ocko ju s najväčšou láskou zakončil slovami: "Všetko najlepšie, ty naša chlpatá beštia." Strašne som sa na tom smiala. Cindy iba ležala a chrúmala svoj darček. Boli to jej posledné narodeniny.

Pes si neuvedomuje svoje vlastné narodeniny. Len možno v kostiach z roka na rok cíti, že je akýsi iný. Neuvedomuje si a ani ho nezaujíma, že jeho pán má o rok, dva, tri viac. Pes vás miluje stále rovnako. A hoci to znie ako nonsens, naozaj vás miluje viac než tých pár šunkových chlebíčkov na stole.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.

SVET

Rakúska štátna tajomníčka: Teraz útočia na webe, zajtra v uliciach

Rakúsko pripravuje zákony o nenávistných prejavoch.


Už ste čítali?