reklama

Život je opäť PEStrejší

Po trinástich rokoch mi umrel pes. Poviete si, no a čo, život ide ďalej. Ale... On ďalej skrátka nešiel. Vôbec. Až kým doň nevstúpili oni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Každý psičkár vie, že jedného dňa sa so svojim štvornohým chlpáčom bude musieť definitívne rozlúčiť. Aj my sme to vedeli. Vedeli sme, že raz našu zlatú retrieverku Cindy odprevadíme do psieho neba. A tiež sme vedeli, že to pre nás bude ťažké. Keď to však jedného jesenného dňa naozaj prišlo, celej rodine to zlomilo srdce. Ani na um nám nezišlo, že nás strata psa až tak hlboko zasiahne. Keď sme si kúpili šteniatko, boli sme všetci štyria súrodenci ešte malé deti. O trinásť rokov neskôr sme sa už ako dospelí lúčili s našou psou sestrou. Ešte nikdy v živote som viac neplakala. Plakala som ako na pokračovanie. Vyplakala som sa a o pár hodín, keď som si na niečo spomenula, plakala som zas. Takto sa to pár dní so mnou vlieklo a potom som sa vrátila späť do normálu. Aj keď na Cindy do konca života nezabudnem. Určite mi k tomu, aby som to prekúsla, pomohol aj fakt, že v tom čase som už nebývala s našimi, ale s manželom v Žiline. Nebola som v tom prostredí, kde som celý život vyrastala aj spolu so Cindy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Cindy
Cindy (zdroj: Paula Mokrá)

Horšie to však bolo s mojou mamou. Tej smrť Cindy zlomila srdce ešte viac. Bolo to, akoby jej umrelo jedno z detí. Dlhé mesiace sa z toho nevedela spamätať. Ja viem, pre toho, kto nikdy nemal psa, sa môžu teraz tieto slová zdať ako "prehnaná reakcia psičkára", ale verte, že sme si ju neplánovali. Jednoducho sme to takto prežívali, celá rodina počnúc otcom (ktorého som, mimochodom, ešte nikdy predtým ani potom nevidela plakať), cez maminu, všetkých bratov s frajerkami až po mňa a môjho manžela (ďakujem za tvoju oporu ;-*). Mamina z toho smútku až ochorela a hoci tvrdila, že po smrti Cindy žiadneho ďalšieho psa nechce, práve pes bol ten, ktorý dokázal opäť vyplniť to prázdne miesto v maminom srdci, ktoré uvoľnila Cindy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jerry Lee
Videli ste film Môj partner z K9? Hlavnú úlohu v tomto filme hrá vlčiak Jerry Lee, policajný pes. Keď bol môj brácho policajtom, skrsla mu v hlave myšlienka, že bude pracovať so psami ako policajný psovod. Nikoho sa nepýtal a jedného pekného dňa zrazu doniesol domov maličké šteniatko vlčiaka. Skoro som ho rozpučila, aké bolo zlaté. V tom čase už brat býval sám, takže rodičom kúpa malého psíka, z ktorého ale bude obor, šediny nespôsobila. Jerry ešte zažil našu Cindy, mnohému sa od nej naučil - napríklad chodiť po schodoch ako starý pes:) Dnes je Jerry statný nádherný majestátny dospelý pes, aj keď sa z neho napokon policajt nestal. Brat od polície odišiel a jeho plány kynologické vystriedali gynekologické - momentálne čakajú s manželkou bábätko :-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jerry
Jerry (zdroj: Dávid Beinstein)


Molly
Písal sa marec 2017, keď do rodiny pribudlo malé šteniatko. Nebol to už zlatý retriever, ale ten najmenší a najrozkošnejší cavalier king charles spaniel, ktorý dostal meno Molly. Bola to fenka, roztomilá, neskutočne prítulná, pokojná a učenlivá. Konečne mamke opäť žiarili oči :-) Stálo ju to mnoho úsilia presvedčiť ocina, aby jej opäť dovolil mať psa. Ten už sa o svoju ženu nechcel deliť s nejakým ďalším chlpatým podnájomníkom, a navyše si už konečne chcel dopriať svätý pokoj. Nuž, odjakživa bol milovníkom zvierat a túto svoju vlastnosť skrátka nemohol prebiť ničím iným. A tak napokon povolil a v prvú noc Molly on sám v náručí doniesol spať do manželskej postele, aby jej na dlážke nebola zima.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Molly
Molly (zdroj: Katarína Beinsteinová)

Molly je takzvaný trikolor - celá je čierno-biela a na tváričke má aj hnedú srsť. Práve kvôli čierno-bielej srsti ju môj najmladší brat Dominik zo srandy prezýval najprv skunk, potom jazvec a dokonca aj kosatka. Mamina si psa brávala do práce (očná optika), kde mala Molly najprv svoju ohrádku, v ktorej ale vôbec nechcela byť, neskôr, keď podrástla, mala tu svoj peliešok, v ktorom sa hrala a spávala, zatiaľ čo mama pracovala. Mamina totiž sľubovala ocinovi, že ak jej dovolí mať psíka, celá starostlivosť bude iba na nej a jeho nebude zaťažovať. Práve preto sa Molly denne zaúčala remeslu očného optika:) Niekedy sa ako malé šteňa prikmotrila z dielne do predajne práve keď tam boli zákazníci, aby začupla a zanechala po sebe kôpku - našťastie, vedela sa schovať tak, že ju zákazníci nevideli. To by teda nebola veľmi dobrá reklama!

Molly v očnej optike
Molly v očnej optike (zdroj: Katarína Beinsteinová)
Molly v ohrádke
Molly v ohrádke (zdroj: Katarína Beinsteinová)

Molly bola (a stále je) doslova ako balzam na dušu - a to nielen pre mamku, ale pre nás všetkých. Totálny antistres. Stačilo, že ste si ju vzali do náručia a už len to, keď ste ju držali, malo neskutočne upokojujúci efekt. Stavím sa, že aj keby na vás nakričal rozzúrený šéf, po troch minútach s Molly by ste ho úplne vyhodili z hlavy. Navyše, Molly nebola iba prítulná, ale veľmi učenlivá. Mamka sa jej venovala a všetkému ju naučila. Ja som ju naučila dávať labku, keď som ju pár dní strážila. Keďže už nebývam s našimi, sem-tam som prišla na návštevu vymojkať sa so šteniatkom. Dnes je Molly certifikovaný canisterapeut, má profesionálny výcvik pod dohľadom toho najmilujúcejšieho psovoda - mojej mamy:)

Molly
Molly (zdroj: Katarína Beinsteinová)

Mandy
Netrvalo dlho a po príchode Molly som začala aj ja túžiť po psíkovi. No dobre, tak najskôr sa vo mne začali ozývať materinské sklony a zo všetkého najviac som túžila po dieťati. Vyskytlo sa však pár komplikácií, a tak som nemala ani dieťa, ani psa. Cítila som obrovskú potrebu o niekoho sa starať. „Veď sa staráš, o mňa!", dohováral mi môj chlap:) To je síce pravda, ale ja som potrebovala niekoho bezbranného, maličkého, kto nevie rozprávať a potrebuje nonstop starostlivosť... a v zásade mi bolo jedno, či bude mať holé telo a dve nohy, alebo bude celý chlpatý so štyrmi nohami a chvostom. Nuž a keďže to prvé sa stále akosi nedarilo, namotala som sa na psa. Začala som presviedčať manžela, že šteniatko je naozaj dobrý nápad. Jemu sa to však ako dobrý nápad ani zďaleka nezdalo. Presne som vedela, že chcem zlatého retrievera. Ale s narastajúcim odmietaním môjho manžela som sa začala zmierovať s tým, že si vystačím aj s malým psom. Nuž a s akým iným než s king cherles spanielom.

Poslednou kvapkou môjho zúfalstva bolo, keď som na internete videla oznam o staršom zlatom retrieverovi, ktorý akútne potrebuje náhradný domov, inak ho majiteľ utratí. Výborná príležitosť pomôcť psíkovi, mať retrievera a zároveň takého, ktorý už všetky povely ovláda, lebo to už dávno nie je žiadne malé šteňa. Predostrela som to manželovi, ale ten nie a nie a nie a nie a nie... a tak som vybuchla: PREČO? ... a rozplakala som sa. Muž mi na to nič nepovedal, odišiel spať. Bola som z toho zdrvená a napokon som si povedala, že teda dobre, žiadneho psa nikdy mať nebudem. Zmierila som sa s tým a úplne som sa nastavila tak, že som už ani žiadneho psa nechcela. Až raz...

Išli sme na prechádzku do obce Pružina (pri Považskej Bystrici). Je tam pekný lesík s asfaltovou cestou, ktorá ďalej prechádza do lesnej cestičky, popri ktorej zurčí potôčik. Odporúčam vybrať sa tam na výlet. Ako si tak ideme, stretli sme pani so zlatou retrieverkou, ktorá mala práve očividne šteniatka, súdiac podľa takmer po zem vyťahaných "cicikov". Nedalo sa ju len tak obísť, a tak som sa prikmotrila s tým, že idem psíka pohladkať. Dala som sa s pani do reči a pozvala nás, nech sa na šteniatka ideme pozrieť. Keď som ich videla, okamžite som zabudla na svoj trucujúci postoj, že žiadneho psa nechcem a v tej chvíli som ich chcela všetkých. Malé klbká, najkrajšie na svete, vytešené z nečakanej návštevy.

Magic Dandelion
Magic Dandelion (zdroj: Paula Mokrá)

Jedno malé šteniatko ku mne tak zvesela zvedavo pricupitalo a pýtalo sa na ruky, tak som ho zodvihla. A odrazu pri mne stojí môj manžel, s mobilom namiereným na mňa nahráva video a oznamuje mi, že presne toto šteniatko je moje. Musel mi to asi 5-krát zopakovať, aby mi to došlo. Tí dvaja boli dohodnutí. Nevedela som, čo mám robiť, cestou domov v aute som dostala záchvat revu a záchvat smiechu naraz. To bol totálny príval emócií všetkého druhu, dokonca aj takých, o ktorých som ani len nemala tušenia, že existujú.

Prvé stretnutie
Prvé stretnutie (zdroj: Paula Mokrá)

Po šteniatko sme si prišli deň po mojich narodeninách, čo bolo 5 dní od našej prechádzky. Ja mám zlatého retrievera, ktorého mi kúpil môj manžel - Neverííííííííííííííím... Ešte dobrých pár dní potom som sa musela štípať, či sa mi to nesníva. Nuž, ale ten chlpáč ma veľmi rýchlo dostal naspäť do reality. Ignorant, ktorý si ide svoje a vôbec ma neľúbi... taký sa zdal byť prvý týždeň. Mala som takmer až depresie z toho, či ma ten pes raz vôbec bude mať rád a považovať za svoju paničku. Dnes sama nad sebou krútim hlavou, že som stresovala vtedy, keď u nás šteniatko bolo iba pár dní. Nuž ale teraz sme zohratá dvojica, Mandy za mnou všade chodí a neustále mi prejavuje lásku. A ja ju ľúbim tiež, najviac na svete!

Mandy
Mandy (zdroj: Paula Mokrá)

Mandy sa stala tvárou voľného pokračovania mojej knihy, ktorú som vydala v novembri 2017 a už teraz sa neskutočne "teší", keď ju stále fotím a postujem na svoju FB stránku :-D

Erin
Po nejakom tom čase strávenom v spoločnosti Molly bola mamina konečne opäť "vo svojom živle". Postupne sa začala pohrávať s myšlienkou, že Molly zaobstará spoločníčku - ďalšiu cavalierku. Veď sú to tak pokojné a malé psíky, že sú ako jeden... Mama je presviedčač - profesionál, ale čuduj sa svete, otca ani nebolo potrebné na druhého psa presviedčať. A tak netrvalo dlho a Molly mala maličkú sestru. Hnedo - biele klbko dostalo meno Erin (po filmovej dcére postavy vojenského chirurga BJ Hunnicutta zo seriálu M*A*S*H*). Na rozdiel od Molly bola Erin odvážnejšia, nebála sa ani veľkých psov a veselo ich provokovala. Ale z našej Mandy predsa len zo začiatku mala strach. Ani sa jej nečudujem, veď keby sa ku mne prirútilo o desať hláv vyššie pubertou zmietané chlpaté tornádo, tiež by mi nebolo všetko jedno.

Katka s Molly a Erin
Katka s Molly a Erin (zdroj: Katarína Beinsteinová)

Erinka je teraz stredobodom pozornosti. Je maličká, rozkošná a neskutočne milujúca každého, kto sa k nej "primojkne". Mamina však vie, že pozícia psa number 1 patrí Molly. Tá tu bola prvá a má prednejšie miesto v hierarchii tejto ľudsko-psej svorky. Erin sa od Molly učí, veď má certifikovaného učiteľa. Ale najmä sa spolu hrajú, spinkajú vedľa seba niekedy aj v jednom pelechu (a, samozrejme, na manželskej posteli) a navzájom si vyžierajú granule z misky, kvôli čomu Molly pribrala. Granule pre šteniatka sú totiž omnoho kalorickejšie kvôli tomu, že psie bábo rýchlo rastie a potrebuje na to viac živín.

Molly a Erin
Molly a Erin (zdroj: Katarína Beinsteinová)

Sranda je s tými našimi psami. Chodievajú s nami na rodinné výlety a spestrujú každý jeden deň. Niekedy mám naozaj pocit, že bez psa by som už asi ani nevedela fungovať. Je to starosť navyše, to áno a niekedy veľká. Ale za tú radosť, lásku a neskutočné množstvo spoločných zážitkov to jednoducho stojí. Tým, že každý zo psov v našej rodine je iný, náš život je zase raz o niečo pestrejší :-)

Nuž, čo dodať. Ak ešte nemáte psa, vrelo odporúčam. Je to jediná láska, ktorú je možné kúpiť.

Spoločná fotka so psami - Molly, Jerry Lee, Mandy
Spoločná fotka so psami - Molly, Jerry Lee, Mandy (zdroj: Paula Mokrá)
Paula Beinsteinová

Paula Beinsteinová

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ráno vstanem a viem, že nastala ďalšia kapitola v mojom živote. Ďalší deň, ktorý mi mnoho prinesie. Ak sa tak stane, píšem. Inšpirujú ma ľudia okolo, bezstarostný svet detí, veselý pes či nahnevaný sused. A keď nepíšem? Čítam, spievam, žijem, dýcham, tvorím handmade vecičky... a vnímam svet okolo seba, o ktorom neskôr zas čosi napíšem.. :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu