reklama

Tieň

Stále chodí za vami. Prenasleduje vás. Kdekoľvek sa pohnete, tam sa pohne aj on. Striehne na všetko, čo urobíte. Detailne vás pozoruje, hoci si to možno ani nevšimnete. Paparazzi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nie som žiadna celebrita. Aj keď mi môj manžel neustále opakuje, že som top, pre tento svet som iba jedna z mnohých :-) Ale mám taký pocit, že pre niekoho som predsa len viac, ba dokonca najviac. Akoby som bola stredobodom vesmíru. Neustále ma totiž prenasleduje. Väčšinou mi to neprekáža, ale keď sa chcem osamote zavrieť z úplne prirodzených dôvodov napríklad na WC, tak vtedy po jeho prítomnosti naozaj netúžim.

Akoby som mala dva tiene. Jeden môj a ten druhý jeho. Je mi stále v pätách. Čím väčšie bláznovstvo urobím, tým väčšmi ho zaujímam. Typický bulvárny novinár! Akurát že on o mne nikdy nič nevykecá do sveta. Maximálne to do sveta vyšteká. Môj pes.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kto má psa, ten pochopí. Určite ste sa s touto "tieňohrou" stretli aj vy, milí psičkári. Pes je stvorenie, ktoré potrebuje mať jedného vodcu. Hoci by rodina mala mnoho členov, vodca môže byť iba jeden. Alfa samec, ktorý je hlavou rodiny, alebo, očami psa, hlavou svorky. V našom prípade je síce hlavou rodiny môj manžel, ale tým alfa samcom pre nášho psa som ja.

Odkedy som si v náručí priniesla domov tú malú, chlpatú a neskutočne roztomilú guľôčku na štyroch drobných labkách, stala som sa jej náhradnou mamou. Prvý týždeň som si vzala v práci voľno, aby som šteniatku pomohla zvyknúť si na nové prostredie, ktoré sa stalo jeho novým domovom. Nechceli sme psíka nechať od začiatku doma samého, kým my budeme v práci. Chúďa maličké, to by som mu neurobila. Veď by sa tu bálo, keď to tu ešte nepoznalo. A tak som pracovala z domu a popritom sa starala o moje "bábo".

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boli to krásne chvíle. Po každom zobudení sme utekali vonku, aby si šteniatko privyklo robiť mláčku a kôpku vonku a nie doma na koberci (koberec sme museli už asi trikrát zaniesť do čistiarne). Doma sme sa hrali, maznali a učili prvé povely. Boli sme stále spolu.

Obrázok blogu

Prežili sme spolu aj kruté chvíle, keď šteniatko ochorelo a celú noc hnačkovalo. Bolo to hneď prvý týždeň, čo bol psík u nás doma. Bolesti bruška dával najavo uboleným kňučaním, pri ktorom mi zvieralo srdce. Celú noc som presedela na dlážke v kuchyni so šteniatkom schúleným v mojom náručí. Myslím si, že práve toto bol okamih, kedy sa na mňa psíča najviac naviazalo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Odvtedy ma sprevádzalo na každom kroku. Nemohla som sa premiestniť ani z jednej miestnosti do druhej bez toho, aby mi šteniatko nebolo v pätách. Keď som išla na WC, ľahlo si tesne pred dvere a čakalo ma. Ani sa neunúvalo trošku sa posunúť, aby som mohla otvoriť dvere a dostať sa von :-) K tomuto prenasledovaniu výrazne prispel aj fakt, že ja som bola tá, ktorá psovi dávala jesť. A kedykoľvek som si chcela na niečom potajomky zamaškrtiť, môj pes ma hneď prezradil, pretože pri zvuku otvárania chladničky alebo špajze okamžite pricupital do kuchyne, a to aj vtedy, keď ešte pred chvíľkou tvrdo spal ako zarezaný. Nuž, aspoň som sa podelila a tak zjedla menej, než som pôvodne plánovala :)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zakaždým, keď som pripravovala jedlo, či už išlo o raňajky, obed alebo večeru, v kuchyni nechýbal hlavný dozor - môj pes. Buď sedel a pozoroval všetko, čo som robila, pričom mu z papuľky stekali na zem sliny, alebo sa priplietol popod mňa, kde si ľahol priamo na moje nohy a znemožnil mi tak pohyb. Často to teda vyzeralo tak, že som stála na mieste ako prilepená a len som sa rukami načahovala raz na jednu stranu pre tanier, potom na druhú stranu pre nejakú surovinu. Jasné, mohla som psa jednoducho poslať z kuchyne do vyhnanstva na chodbu, ale nerobila som to. Neprekážalo mi, že je so mnou a navyše, v zime mi parádne zohrieval nohy :-) Na miesto som ho poslala iba vtedy, ak od chuti slintal natoľko, až hrozilo, že sa na dlážke pošmyknem a spadnem.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Niekedy mi to prišlo strašne smiešne, ako ten pes za mnou všade chodí. A občas som sa schválne ani nepohla z miestnosti, hoci som si potrebovala ísť niečo vziať z inej miestnosti, a to iba preto, lebo pes spal po dlhej prechádzke plnej šantenia, že som ho nechcela zobudiť. Vedela som, že len čo ma spozoruje odchádzať, vstane a pôjde za mnou.

Manžela zo začiatku nášho ľudsko - psieho spolunažívania občas prepadol smútok z toho, že za ním pes tak nechodí, ako za mnou. Ale na druhej strane, mňa mal pes skoro stále, keďže postupom času som pracovala už iba z domu, a tak sa neskutočne tešil, keď pániček prišiel po celom dni domov z roboty. Vyskakoval naňho a bláznil sa, nastrkoval bruško na poškrabkanie. So mnou sa takto pes nevítal, ani ráno ma s takou radosťou nebudil, ako svojho "ocinka".

Obrázok blogu

Nuž, a tak som získala ďalší tieň, ktorý nemá tvar človeka, ale psa. Sme úplne rozdielne stvorenia. Ale pod tým chlpatým kožuchom bije srdce, ktoré túži po láske rovnako, ako to ľudské srdce. Ba čo viac, dokáže milovať do krajnosti. Milovať iných viac, než seba. To by sme sa od psov mali my ľudia naučiť.

Paula Beinsteinová

Paula Beinsteinová

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ráno vstanem a viem, že nastala ďalšia kapitola v mojom živote. Ďalší deň, ktorý mi mnoho prinesie. Ak sa tak stane, píšem. Inšpirujú ma ľudia okolo, bezstarostný svet detí, veselý pes či nahnevaný sused. A keď nepíšem? Čítam, spievam, žijem, dýcham, tvorím handmade vecičky... a vnímam svet okolo seba, o ktorom neskôr zas čosi napíšem.. :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu